Prístup štátneho tajomníka k týraniu detí - zlý sen

Autor: Nataša Holinová | 28.6.2011 o 9:36 | Karma článku: 17,90 | Prečítané:  7463x

Od uverejnenia článku o reedukačných domovoch prešiel takmer mesiac a za ten čas sme prežili čosi ako skrátené opakovanie predchádzajúceho deja, hoci mu nechýbajú určité nové prvky. Zas tu máme štátne orgány, ktoré Hrhov vôbec nevzrušuje, potom sú orgány, ktoré Hrhov zaujíma, ale ich kompetenciám je asi taký blízky ako sirotinec vo Vladivostoku, opäť máme tajné aj neoverené informácie, ktoré nemožno publikovať ani inak s nimi narábať, máme chovanky, ktoré nechcú o Filipovi hovoriť. Čo je teda nového?

Po zverejnení minulého článku sa hneď rozprúdila čulá konverzácia všetkými smermi okrem Ministerstva školstva, hoci práve to som obvinila z nečinnosti. Hovorkyňa Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny navrhla schôdzku so štátnou tajomníčkou, s čím som okamžite súhlasila. Lucia Nicholsonová si to vzápätí rozmyslela a zároveň inicioval schôdzku minister Mihál.

Dôvodom nebol ani tak Hrhov ako moje výroky o Lucii Nicholsonovej. Nemám súhlas ministra Mihála na podrobné informovanie o aktivitách Lucie Nicholsonovej ohľadne reedukačných centier, ale to, že tieto aktivity existujú, potvrdil nielen on, ale aj generálny riaditeľ UPSVaR Ivan Juráš. Takisto mailom navrhol stretnutie, v súhlasnej odpovedi som poprosila o termín, len čo sa vráti zo zahraničia. Zdá sa, že sa nevrátil doteraz.

Stretnutie s ministrom Mihálom
Minister Mihál tvrdí, že od nástupu do rezortu mu Lucia Nicholsonová pravidelne pripomínala, že treba zmeniť systém reedukačných domovov. Spišský Hrhov a riaditeľ Filip predstavujú pre MPSVaR veľký problém, ktorý by radi riešili prechodom RD pod rezort sociálnych vecí. Iný dôvod prechodu neuviedol. Lucia Nicholsonová sa podľa Jozefa Mihála snažila celý problém riešiť so štátnym tajomníkom Ministerstva školstva Jaroslavom Ivančom, a keď opakovane neuspela, požiadala ministra Mihála o riešenie na ministerskej úrovni. Medzitým došlo k marcovému Filipovmu útoku na chovanku Simonu. Ministri sa vraj v tejto veci stretli a trvalo ešte niekoľko dní, kým Filip odstúpil. Podľa Mihála aj zásluhu na abdikácii Filipa na post riaditeľa má jediný človek, a to štátna tajomníčka. Je teda naozaj škoda, že Lucia Nicholsonová nebola ochotná sa stretnúť, keďže podrobný opis haprovania riešení na úrovni štátnych tajomníkov sme nezískali. Zároveň sa minister Mihál viackrát vyjadril, že článok z 30. 5. je preňho osobne katalyzátor riešenia, za ktorý je vďačný, a že má na to vôľu.

Na druhý deň som kanceláriám ministra Jurzycu aj štátneho tajomníka Ivanča poslala otázky mailom a hovorkyňa MPSVaR mi reprodukovala informáciu, že minister Mihál nám dohodol stretnutie s ministrom školstva Jurzycom.

Schôdzka na Ministerstve školstva
Na toto stretnutie dohovorené o týždeň sa dostavil iba štátny tajomník Ivančo. Na otázku ohľadne aktivít Lucie Nicholsonovej odpovedal, že sa len v neformálnom rozhovore zmieňovala skôr o svojich subjektívnych skúsenostiach z čias TA3, ktoré mala so správaním Filipa voči nej ako redaktorke, pričom na základe neformálnych rozhovorov MŠ nekoná. Informácie o Filipovom porušovaní zákonov vraj nemá, nie je predsa orgán činný v trestnom konaní. Pripustil, že podľa štátnej tajomníčky sa bolo treba pozrieť bližšie na RD Spišský Hrhov. Ministerstvo však nemá kompetencie na odvolávanie riaditeľov školských zariadení. Ivančo sa vraj informoval u vtedajšieho prednostu Krajského školského úradu a dostal správu, že „boli sťažnosti na prácu riaditeľa vo vzťahu k metódam práce, porušovaniu predpisov a hospodárení s financiami.“ Na ďalšiu otázku, či sa vyskytli aj sťažnosti vo vzťahu k deťom, odpovedal kladne. KŠÚ prešetroval sťažnosti v zmysle právnych predpisov vrátane podania na prokuratúru a políciu a boli kvalifikované ako neopodstatnené.

Chovanka Simona sa na fyzický útok riaditeľa sťažovala 15. 3. 2011. Podľa Ivanča bol aj na podnet vedenia MPSVaR vydaný pokyn, aby došlo k prešetreniu interpersonálnych vzťahov v Hrhove. Postup MŠ aj KŠÚ Ivančo považuje za štandardný a podľa neho urobili všetko, čo mohli v zmysle právnych noriem a kompetencií. Na to, že Filip dodnes pracuje v RD ako pedagogický zamestnanec, vraj vplyv nemá, pretože ako štátny tajomník nemôže vstupovať do pracovnoprávnych vzťahov. To je podľa neho v poriadku, pretože je decentralizácia. Názor na to, či je v poriadku, že v RD naďalej pracuje človek, na ktorom visia takéto závažné podozrenia, odmietol vyjadriť. Nemá vraj voči nám taký stupeň dôvery. Na otázku, či urobili nejaké systémové opatrenia, aby sa situácia neopakovala, odpovedal, že problémy vznikli „v súvislosti s prácou konkrétneho človeka. Akékoľvek predpisy a opatrenia nevylučujú zlyhania ľudí.“

Na jednej strane máme teda štátnu tajomníčku vyvíjajúcu isté aktivity, hoci to nemá v kompetencii, a na strane druhej štátneho tajomníka, ktorý spraví všetko, aby vysvetlil, aké kompetencie nemá. Ona môže (napríklad odstrániť Filipa z funkcie), on nie. Za stranu sociálnych vecí je na stretnutie ochotný iba minister, ktorý opakovane deklaruje vôľu riešiť niečo, čo vníma ako problém. Zo strany školstva sa stretávame pre zmenu len so štátnym tajomníkom, ktorý takúto vôľu nevyjadril ani raz. Na jednej strane je pre mňa trochu komické, že minister letí obraňovať štátnu tajomníčku pred zlými blogermi, na druhej strane je to oveľa ľudskejšie, než keď sa Ivančo posadí nad fotky z Hrhova a so širokým úsmevom sa spýta, čo nás trápi. Z pochopenia, ako dômyselne je už od Mikolajových čias problém Hrhova a riaditeľa Filipa zabetónovaný, nám pri odchode z Ministerstva školstva prišlo zle.

Mechanizmus tutlania
Vo svojej jednoduchosti je dokonalý: Bratislava rýchlo pošle sťažnosť na kraj a poinformuje o tom sťažovateľa. Vybavené. KŠÚ ju rozdelí na dve časti: prvú označí za neopodstatnenú - vybavené. Druhú posunie na okresnú prokuratúru, kde chytá pleseň pokojne aj od roku 2006 ako naša sťažnosť. Čarovné je, že časť postúpená orgánom činným v trestnom konaní už školstvo vôbec nezaujíma, hoci je - logicky - závažnejšia. Máme predsa prezumpciu neviny. "Veď vy z nás chcete urobiť prokurátorov!" vraví prísne učiteľ matematiky Ivančo. Riaditeľ si môže chodiť na policajné výsluchy hoci aj každý deň - kto skontroluje, či si napríklad berie ako svedkov incidentu tie správne chovanky? Hlavne, že sťažnosť už nesmrdí na školstve a je vybavená.

Ak má teda nejaká chovanka pocit, že je obeťou akéhokoľvek neadekvátneho správania pedagogického zamestnanca, a naberie dokonca odvahu sťažovať sa, skončí to v takejto tabuľke Výročnej správy Krajského školského úradu:

staznostiKSU_.jpg

Hlboké dojmy zo štátneho tajomníka Ivanča
Nebol to rozhovor, ale prestrelka, v ktorej nepokladal za potrebné ani predstierať záujem o reedukačné centrá a nejaké decká. Boli to preteky v drzosti, pri ktorých mal Ivančo výhovorky zoradené úplne vzorne, a hoci má celkom jasno v tom, prečo on ani predchádzajúca garnitúra na MŠ nemohla konať, neváha obviňovať z nečinnosti tretí sektor. Keď som počúvala zo záznamu svoj vlastný bezmocný smiech a svoju repliku "Som rada, že sa tak dobre bavíte, je to milé," napadlo mi urobiť Ivančovi štatistiku:

kritika otázok: 7 x
kritika našej ne/činnosti: 3 x
kritika Filipa: 0 x
rekord v kladení tej istej otázky, resp. jej obmien: 8 x (otázka, či je v poriadku, že Filip dodnes pracuje s deťmi ako bežný pedagogický zamestnanec)
smiech nad našimi otázkami: nerátala som

Keď na otázku, či mu niečo bráni v záujme o tento problém, vyjavil, že zaujímať sa môže, ale očakáva to hlavne od nás, lebo my sme občianske združenie - občianska kontrola, nepokladala som už za potrebné vysvetľovať, že do Hrhova sme chodili prevažne za svoje vlastné peniaze, našimi autami, v piatok po práci, lebo sa živíme niečím iným. Mať občianske združenie neznamená prístup k dokumentom, len právo prespať celú cestu na zadnom sedadle, ako sa mi raz v prepracovanosti podarilo.

Spiš je náš
Je pre MŠ až taká zložitá myšlienka, že závažné sťažnosti by sa mali vyšetrovať tak, aby sa dal prakticky vylúčiť kontakt a kamarátšaft obvineného s kontrolórom? Ruka ruku umýva na celej zemeguli a v našom prípade byrokracia neumožňuje aplikovať princíp nezávislosti. Takú zdanlivú zbytočnosť, ako je prepadová kontrola z Bratislavy, by musel niekto chcieť.

Riaditeľ Filip nás raz presviedčal, že pokojne môžeme ísť autom aj po vypitom koňaku. Keby ťa zastavili policajti, len zavolaj. Spiš je náš, vyjadril sa. Myslím si, že táto veta dokonale zhŕňa celý problém Hrhova. Neviem, čo poradiť obetiam z Reedukačného centra Spišský Hrhov. Sorry, deti, Spiš nie je náš.

(Uvedené schôdzky absolvovali Nataša Holinová a Vlado Holina, OZ Druhá pomoc.)

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Smer má nových podpredsedov, delegáti podporili aj Kaliňáka (minúta po minúte)

Dušan Čaplovič a Pavol Paška končia ako podpredsedovia strany.

DOMOV

Odhalila kauzu predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?