Prečo je "reedukácia" v tomto štáte zvrhlosť?

Autor: Nataša Holinová | 17.10.2011 o 9:13 | Karma článku: 13,78 | Prečítané:  2381x

Dva dni po páde vlády som si spomenula, čo mi v máji na tému Spišského Hrhova povedal minister Mihál: "Toto sa musí riešiť decentne, s diplomaciou. Alebo chcete naozaj, aby zajtra nastúpil Fico?" Vtedy som sa rozosmiala pri vyhrážke, že ausgerechnet ja spôsobím Ficov návrat, ak budem vyvolávať roztržky medzi štátnymi tajomníkmi. Dnes je to len milá spomienka na to, ako mala koalícia verbálne prednosť pred nejakými zásadami a predstavami, čo treba v politike urobiť. Už sa nemusím pýtať sociálnych vecí, čo teda od júna spravili pre reedukačné centrá, keďže na rozdiel od školstva tvrdili, že s nimi niečo aj spravia. Štátneho tajomníka MŠ Ivanča sme sa nemuseli pýtať ani vtedy. Vlády prichádzajú a odchádzajú a starý ošuntelý kaštieľ si naďalej žije svojím životom, nedotknutý nijakými zmenami.

Párkrát som dostala otázku, prečo si myslím, že reedukačné centrá sú čosi neuveriteľne zvrhlé. Iste aj pre tento príbeh dievčaťa, o ktorom už roky nič neviem, a tak len dúfam, že sa má tak dobre, ako sa len dá.

Jedináčka zo stredného Slovenska, premiantka na gymnáziu, z funkčnej rodiny, sa dostala do zásadného sporu so svojimi rodičmi v momente, keď si našla frajera podstatne staršieho od seba a odmietla sa ho vzdať. Keď vytrvalo odolávala, rodičia nevymysleli nič lepšie, ako šupnúť ju do reedukačného domova na východe Slovenska. A keďže podľa zákona sa do tohto zariadenia dá dostať dvoma spôsobmi: rozhodnutím súdu alebo na žiadosť rodičov, pričom zákon už nenariaďuje nijakú kontrolu ich súdnosti pri takomto závažnom rozhodnutí, nešťastie bolo hotové.

Dievča, logicky, svoju rodinu po tomto kroku úplne zavrhlo a koncentrovalo sa len na svoj odchod z domova k frajerovi podobne, ako keď si väzeň robí čiarky na stenu. Mlčanlivo a bez štipky dôvery ku komukoľvek dospelému sa vypracovala na tzv. vzornú chovanku. Jednoducho sa rozhodla prežiť to a na rozdiel od mnohých iných chovaniek mala nejakú víziu budúcnosti. Onedlho potom, čo sme ju videli naposledy a dívala sa na nás rovnakým pohľadom ako na hrhovský personál ("Dlabem na vás"), sme sa dozvedeli, že ušla a zľahla sa po nej zem. Zjavne sa rozhodla prečkať niekde v úkryte čas, ktorý jej ostával do 19. narodenín, čo je hranica, za ktorou už nad ňou nemali moc.

Možnosti ďalšieho vývoja boli dve: buď je jej frajer v poriadku a šťastne žili, až kým nepomreli, pričom dievča prišlo "len" o rodičov, alebo v poriadku nie je, a v tom prípade dievča nemá už vôbec nikoho. Ak aj s rodičmi našli k sebe cestu, iste to nebola prechádzka ružovým sadom.

Riaditeľ zariadenia by musel byť onakvejší osvietenec, aby takýchto rodičov poslal do teplých krajov a povedal im: "Vaše decko sem nepatrí, mažte niekam do psychologickej poradne, aby ste ako rodina vyriešili tento problém bez ujmy na zdraví. Keď ju tu necháte, prídete o ňu."

Z môjho pohľadu tak jednoznačne štátna inštitúcia dopomohla páru nevedomcov k maléru oveľa väčšiemu, než bol prvotný problém. Toto je práve tá časť problematiky reedukačných domovov, ktorú som nazvala vágnejšou a ktorou sme sa kedysi rozhodli nezaoberať skôr ako rukolapnými porušeniami zákona zo strany riaditeľa Filipa, pretože je podľa mňa náročnejšia na chápanie.

Vlády prichádzajú a odchádzajú. V kaštieli naďalej pracuje človek, ktorý má na krku doposiaľ nezistený počet trestných oznámení. Budú sociálne veci, ešte kým si pobalia, znovu skákať po plafón a bude sa školstvo opäť veselo usmievať, ak sa zase vyjadrím, že štát svojím ničnerobením ticho požehnáva toto konanie?

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Smer má nových podpredsedov, delegáti podporili aj Kaliňáka (minúta po minúte)

Dušan Čaplovič a Pavol Paška končia ako podpredsedovia strany.

DOMOV

Odhalila kauzu predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?