Požiadala som ho o ruku

Autor: Nataša Holinová | 4.2.2013 o 10:11 | Karma článku: 12,18 | Prečítané:  9082x

„To je úlet,“ povedal môj kolega tónom ošetrovateľa v blázinci, keď som mu ukazovala cieľ švédskej cesty. Nie, prosím. Úlet je, keď sa dohodnú tri Dakoty a bziknú do Nemecka (stalo sa 24. 3. 1950, keď bývalí piloti RAF mali jasno, čo ich tu čaká, a v literatúre sa to nenazýva únos). V širšom zmysle môže byť úlet akékoľvek použitie lietajúceho stroja patriaceho napríklad Ryanairu. Moja láska je však uzemnená, čo je v našom veku v podstate normálne.

Nie som prelietavá. Keď som sa už dávno vyjadrila, že Boeing 747 milujem a chcem s ním žiť, bola to pravda oveľa staršieho dáta a rovnako je to pravda aj dnes. A už pár rokov som vedela, že miláčik ma prenocuje na Arlande, čo je jedno zo štyroch štokholmských letísk.

jumbo_hostel_1_maly.jpg

Keď sme sa usalašili na prednej plošinke so suchým rosé a zásobou cigariet, ukázalo sa, kto nám šlohol pilotnú kabínu. Veľmi milý párik z Hamburgu, kde z lietadiel pre zmenu preskakuje chlapíkovi. Sám vravel, že je nezvyčajné, aby dievča tak veľmi milovalo lietadlá. Vedel, čo hovorí, lebo typ zhovievavo-pobavených pohľadov, čo vrhala jeho žienka, dobre poznám (len sa hrajte, deti, veď je sobota). Ja zas akceptujem, že sú aj také ženy, čo nemajú v kuchyni vedľa čili papričiek jednu 747 (BA) a pri počítači druhú (KLM), a napriek tomu sú to ženy plnohodnotné.

Ukázala som mu vo foťáku, čo parkuje na Ferihegy v Budapešti, kde je múzeum pod holým nebom. Veľmi spokojne vrnel a spomínali sme, čo všetko videl ako dieťa na východe a čo všetko som ja ako dieťa nevidela na západe. Lenže môj brat odoberal Letectví a kosmonautiku, takže železná opona mi vážnejšie neohrozila lietadielkové vzdelanie.

Potom sme šli do pilotnej kabíny. Vravel, že sa nemám okúňať hupsnúť cez posteľ, aby som sa dostala k vybrakovanej prístrojovej doske. Hrali sme sa s plynom, čo je aj jediná vec, s ktorou sa tam dá hrať.

jumbo_kokpit1_maly.jpg

Inak pilotnú kabínu by som na spanie neodporučila už ani nepriateľovi, oproti kráľovskému apartmánu v zadnej časti stroja je príliš horúca a stiesnená.

jumbo_kokpit2_maly.jpg

Šli sme zasa von a ukázal mi poklad, ktorý som si v diaľke nevšimla: uzemnené Caravelly. To je ďalšie nádherné lietadlo, ktoré k nám nechodilo, aj keď do Prahy áno.

caravelle.jpg

História tohto Boeingu 747 je smutná podobným spôsobom ako osudy niektorých detí v starostlivosti nášho štátu: ustavičné odkladanie a zmeny majiteľov. Narodilo sa v roku 1976 (už z toho vyplýva, že si musíme rozumieť, keď je len o pár mesiacov mladšie ako ja). Prvých osem rokov strávilo v Singapore Airlines. Ani meno mu nedali! Roku 1984 šup ho do Pan Am a voláme sa Clipper Belle of the Sky. V apríli 1991 vylúčené z trafiky a usalašené v Miami ako americký dôchodca. Rok 1992 už vyzerá dosť tragicky: Nationair Canada a prenajímanie asi každému, kto šiel okolo: Kuwait Airways, Garuda Indonesia a Cathay Pacific. Do roku 1996 tri nové registrácie a potulky nevedno kde. Potom štyri roky v Tower Air. Od septembra 2000 do januára 2002 parkovanie v New Yorku, pár mesiacov v Transjet Airways vrátane nezmyselnej prestavby na 491 sedadiel a v júli 2002 posledný prelet – na Arlandu. Už o pol druha roka niekto bystro usúdil, že tá vec nikdy lietať nebude, Jumbo Hostel otvorili v roku 2009. Lietadlo dostalo meno Liv. Keď som ho žiadala o ruku, ešte som nevedela, že je to ona, a tak bolo po sobáši ako po psovi.

livinka_mala.jpg

Livinka, prisahám, že mi šlo najmä o tvoju dušu, nielen o telo, ale aj tak: že kultúrny škandinávsky národ takto dohovadí jedno skvelé lietadlo, sa mi ani nesnívalo. Ten uterák s webkou asi zarába, takže chápem, že ho musí byť vidno aj z polárneho kruhu. Ale požiarne schodisko ako ukradnuté v nejakých nebezpečných newyorských zákutiach! Vráta na mieste, kde kedysi hučal skvelý motor Rolls-Royce! Už len vyrezať srdiečko a chodiť do gondoly motora každé ráno s novinami.

livinka_mala2.jpg

Pre porovnanie treba vidieť jeden vrak, ktorému sa nikto nepokúšal ublížiť.

Raz som trošku zablúdila v Maďarsku a bolo mi úplne fuk, kde vstúpim na rodný hrudník, iba som sa ťahala plus mínus na sever. A tak som niekde in the middle of nowhere začala prudko brzdiť a volať Uáááá! Lebo toto:

madarska_il_18.jpg

Krásavec! Il-18 je v našich krajoch úplne zásadný kus a aj Hamburčanovi sa lesklo oko, keď bola reč o tomto type. Dostať ho Švédi do pazúrov, asi len ťažko by stále mal pôvodné vrtule. A že im na um nezišlo spredu pristaviť klasické pekné schodíky a to hnusné technické schodisko fuknúť niekam dozadu. Keď som pred pár dňami zbadala na facebooku, čo Livinke spravili na krídle, celý večer so mnou nebola reč.

Nevadí. Utešovala som ju, že koniec dobrý... a tak. Keď sa nikto nepozeral, pohladila som ju po nitoch a pošepkala jej, že iní sú už v šrote, ale s ňou to vlastne dobre dopadlo.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Smer má nových podpredsedov, delegáti podporili aj Kaliňáka (minúta po minúte)

Dušan Čaplovič a Pavol Paška končia ako podpredsedovia strany.

DOMOV

Odhalila kauzu predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?