Veselý manuál pre trúchliacich pozostalých

Autor: Nataša Holinová | 18.5.2014 o 19:23 | (upravené 18.5.2014 o 19:32) Karma článku: 15,65 | Prečítané:  11646x

Hovorí sa, že „človeka prejde smiech“. Po úmrtí v rodine vás, naopak, jedného dňa prejde plač. Pokiaľ teda nebožtík nebýval pod mostom, žil aktívnym životom a dokonca mal techtle-mechtle s rôznymi dodávateľmi služieb či inštitúciami, zabavíte sa úradovaním do takej miery, ktorú možno oceniť až spätne.

Ešte ani kvety nezvädnú a zistíte, že pohrebná služba vás pripravila o 8 eur slovenských. Za potrebné služby sa totiž platí vopred a časť položiek si Marianum, čiže pohrebný monopol nášho mestečka, vyrovnáva s pohrebnou službou až potom. Z toho môžu vzniknúť jemné rozdiely. Tie si služba taktne nechá pre seba, empaticky sa nazdávajúc, že pozostalí majú aj iné starosti – napríklad prečo nachádzajú na faktúre aj služby, ktoré vyslovene nechceli a potom ich potešilo, že im boli nanútené. Suma je inak dobre odhadnutá – presne taká, na ktorú sa vykašlete. Napokon, jedného dňa vám príde z úradu práce príspevok na pohreb 80 eur bez pár halierov, žiadosť za vás pohrebná služba podala hneď. Milé gesto štátu hreje pri srdci. To jest, jedného dňa zohreje.

Pokiaľ nie ste rodina, čo sa poháda o jaternice v mrazničke, už o tri mesiace sa začne a o šesť mesiacov sa ukončí dedičské konanie. Notár má letargiu v náplni práce už zo zákona, lebo čo pred neho nepoložíte, to sa nededí. Ak si na niečo spomeniete neskoro, je to vaša chyba a môžete si otvárať nie drzú hubu, ale dedičské konanie na okresnom súde. To neznamená, že táto ruka zákona má pre žiaľom gniavených príbuzných nachystaný nejaký simplexný zoznamček, aby im pomohla spomenúť si, čo by ešte mohli uviesť. Napríklad na autorské práva sa dá poľahky zabudnúť, ak o tom nie je reč v krčme. Z prvého posedenia si však odnesiete príjemný pocit pedagóga, že ste naučili flegmatickú pracovníčku hľadať list vlastníctva na internete.

Nahlásiť, že zosnulý mal byt a účet v banke, vie každý debil. Chcem však osobne spoznať jedinca, ktorému samostatne zíde na um upozorniť notára, že by sa mohol spýtať daňového úradu na prípadné plusy a mínusy. Normálnemu človeku ani na um nezíde taká zvrhlosť, že štát dlhuje na preplatkoch tri roky dozadu sumu zodpovedajúcu pekným pár dôchodkom. Daňový úrad – inak veľmi milý a ochotný – neskôr potvrdí, že notári sa naň obracajú podľa chuti a nálady, je to bežné, ale nie samozrejmé. Kvôli tomu sa už oplatí obnoviť dedičské konanie, lebo tento úkon stojí 6,50 na začiatku plus súdny poplatok (vyplývajúci z hodnoty „novoobjaveného“ dedičstva) na konci. 

Napodiv, ešte stále žijú aj zomierajú ľudia, čo uzavreli zmluvu práve s UPC, hoci smutných príbehov takých obetí sú plné internety. Vybavovačiek spojených so zrušením služby sa zbabelí pozostalí boja ako skúšky z historickej gramatiky. Zbytočne, je to jedna z najhladších záležitostí. Najprv príde mailom úprimná sústrasť, čo od niekoho takého vzdialeného možno pokladať za milú zbytočnosť. Potom dorazí vyhrážka, že ak nevrátite príslušenstvo, budete musieť neviem čo, asi pozerať slovenské televízie, chráň boh aj príroda.

Zhruba pol roka po podaní žiadosti na úrad práce sa druhýkrát pozriete na účet, či už prišlo milé gesto štátu. Nežná otázka úradu, malé prekvapenie: chýba scan občianskeho preukazu vybavovateľa pohrebu a úmrtný list. Pošlete to mailom hneď a zas pustíte z hlavy.

Tlačivo pre odhlášku koncesionárskych poplatkov si treba vybrať na pošte, lebo na internete neovísa. Načim ho vyplniť, priložiť kópiu úmrtného listu a opäť dvojnožky odniesť na poštu. Na vyplnenie treba poznať „EIC“ odberného miesta elektriny, lebo zástrčkový zákon nie je o sexe.

Toto číslo sa nachádza na faktúre za elektrinu, tvrdí leták. Nenachádza, vysvetľujete prívetivo osobe na nápomocnej linke energetiky a jasne cítite jej sklamanie životom, že práve ona má na krku takých degenerátov ako vy. Je tam. Nie je. Je, vpravo hore. No nie je. Keď prejavíte ochotu prečítať jej celú faktúru, napokon vám to tajomstvo nadiktuje a hurá.

Kolónka pre úmrtie však chýba. Na Slovensku je asi častejším dôvodom na rušenie koncesionárskych poplatkov získanie preukazu ZŤP než odchod na druhý svet. Poštová úradníčka niekoľko dlhých minút nevie, čo s tým, i odbehne sa poradiť. Napokon zaškrtne možnosť „ukončenie odberu elektriny“, takže sa dá očakávať, že budú chýbať lajstrá, ktoré táto možnosť vyžaduje. Plusy však ďaleko prevažujú: ako človek pracujúci so slovom sa nadchýnate, že takýto eufemizmus pre úmrtie by ste nevymysleli ani za sto rokov. Ja by som to zaviedla aj na pohreboch, nech to má trošku montypythonovský šmrnc: „Po dlhej a ťažkej chorobe ukončil odber elektriny náš milovaný...“

Pevná linka s internetom je brnkačka. Dofrčíte do pobočky aj s kópiou úmrtného listu, služby sa zrušia a rečie sa, že máte zaplatiť ešte jednu „faktúrku“. Javíte ochotku učiniť tak hneď, lebo chcete celú tú firmičku konečne pustiť z hlavičky. Nedá sa. Zaplatíte doma cez internet. Už o dva týždne príde poštou preplatok – áno, tá posledná faktúrka. Nepríde však vám, ale zosnulému.

Keď dôkladne, naozaj dôkladne vysvetlíte neborákovi na druhom konci bezdrôtu, že mŕtvemu pomôže šek presne rovnako ako príslovečný zimník, smiete mu nadiktovať svoje číslo účtu. To neznamená, že to nebudete ešte dvakrát urgovať, vy naivky.

Po ďalších pár mesiacoch tretíkrát skontrolujete milé gesto od štátu. V živote človeka sú chvíle, keď mu len slušná výchova a hnusné počasie zabráni, aby sa postavil na Vazovovu pred úrad práce s transparentom, kde by sa namiesto vyšumeného „Gorili do basi“ skvelo: „Kde v riti mám príspevok na pohreb?“ Tentoraz to osobe jednoducho ležalo na stole – nevybavené.

Na kataster nehnuteľností sa neunúvajte zbytočne. Zistíte aj na internete, že vám list vlastníctva vytváral jedinec, ktorý v škole chýbal, keď sa preberali zlomky. Aj keď sa všetci dedičia dáte dokopy ako tí Svätoplukovi synovia, furt máte spolu len polovicu nehnuteľnosti. Kto má druhú? Zosnulý, samozrejme. No to si polepšil – nielenže je po smrti, ale ešte prišiel aj o pol bytu.

Voláte na kataster a dozviete sa, že sa predsa len máte dotrepať. Pri druhej návšteve zistíte, že dotyčný chýbal, aj keď rátali do 60. Toľko kalendárnych dní je zákonná lehota, v ktorej mali vystaviť poriadny list vlastníctva. Tretíkrát už naozaj netreba chodiť, hoci sa tam božsky parkuje. Že je to konečne v richtiku, zistíte aj na internete a poďho prehlasovať rozmanité služby priamo spojené s bytom na seba. Do konca najbližšieho januára sa nezabudnite daňovo priznať k zdedenej nehnuteľnosti, lebo pre vás zákonné lehoty platia.

Prehodiť elektrinu je úplná pohoda: telefonicky nadiktujete veci na zákazníckej linke. Zároveň vás vyzvú, aby ste nasledujúci pondelok medzi 9.00 a 11.00 sprístupnili elektromer na odbernom mieste. O 11.01 im voláte, kde v pekle sú, ale slušnejšie. Dozviete sa, že pracovníci navštívili odberné miesto o 11.03. Vľúdne spochybňujete túto eventualitu. Napokon vyjde najavo, že „systém neeviduje žiadnu servisnú požiadavku“ a prepis na vás je už hotový.

Touto cestou si dovoľujem informovať Západoslovenskú energetiku, že ja síce nie, ale mnohastý človek by si pre túto idiociu musel vziať dovolenku. My ostatní ďakujeme za pokojnejší pondelok, než je bežné, posielame veľkú pusu a  nech vám elektrina tečie potokmi.

Niektorí šťastlivci zarábajú až do chvíle, kým neopustia toto slzavé údolie. Ak váš drahý zosnulý čo i len chodil okolo nejakej zárobkovej činnosti, podajte do troch mesiacov po úmrtí daňové priznanie, hoci nulové.

Daňovým subjektom ostávame, aj keď už nevlastníme telesnú schránku. Ten istý štát, ktorý sa neokúňal mŕtvemu dlhovať slušnú kopu peňazí, dedičom vyrubí pokutu vo výške 33 peňazí len za nepodanie daňového priznania. Nič na tom nemení ani fakt, že daňový úrad je jeden z najpríjemnejších podnikov v našom meste a perfektne chápe, že v tejto lehote daňová povinnosť ešte de facto neexistovala a vy ste nemali ani technicky možnosť zistiť zárobky, kým sa neskončilo dedičské konanie. Smolka.

O ďalší mesiac si spomeniete na úrad práce a pozriete sa znovu na účet. Pravda o okolitom svete bolí, to vie každý puberťák. Raz sa dovtípite, že ste boli len Jozefom K. v akejsi čudesnej hre, ktorú štát s vami nacvičuje vyše roka. Tých 80 eur neexistuje, pochopte, možno sú metaforické, ale to je za hranicou dnešného vedeckého chápania. Pomoc je ľahká: prestaňte o nich uvažovať, ako keby boli, sadnite si a zarábajte skutočné peniaze. Hneď nato dorazí 80 eur z úradu práce. Vysvetliť to neviem, v čarovaní sa nevyznám.

Každej rozprávke je raz koniec s ponaučením: netreba sa od žiaľu nakladať do alkoholu ani hľadať si psychoterapeuta. Anestetické účinky, rozptýlenie a útechu hľadajte v tlačivách a pečiatkach. Nevyvolávajte na linku dôvery, čísla začínajúce sa 0800 a 0850 spoľahlivo zdvihne nezacvičený fluktuant, ktorý upriami vašu pozornosť oveľa užitočnejším smerom.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Smer má nových podpredsedov, delegáti podporili aj Kaliňáka (minúta po minúte)

Dušan Čaplovič a Pavol Paška končia ako podpredsedovia strany.

DOMOV

Odhalila kauzu predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?