reklama

"Ty cigánska opica" a ďalšie hriechy exriaditeľa Filipa

Ako občan právneho štátu sa neviem zmieriť s tým, že pedagogický zamestnanec beztrestne zbije decko tak, až skončí v nemocnici. „Beztrestne“ znamená, že celá vec je uzavretá ako priestupok, to jest orgány skonštatovali, že skutok sa stal, je však nepatrnej závažnosti.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (30)

Ak berieme orgány činné v trestnom konaní vážne, nemôžeme spochybňovať ich závery len preto, lebo sa nám nepáčia. Na druhej strane sa však zdá, že tento prípad posudzovali izolovane. Iným slovom, keby sa celkom bezúhonný pedagóg jeden jediný raz dopustil násilia voči chovanke, výsledok by bol presne rovnaký. Od leta však dostávam správy svedčiace o tom, že rôzne štátne orgány a inštitúcie majú už roky informácie, že fyzické násilie nebolo pre bývalého riaditeľa RC Spišský Hrhov Vladimíra Filipa nič mimoriadne. Ako sa tieto skutočnosti vyšetrovali a prečo ich doteraz nikto nedal dokopy? Predpokladám totiž, že záver vyšetrovania by v takom prípade neznel tak nevinne.

Zásadná je otázka, prečo sa trestné oznámenia podané na jednu osobu nekumulujú a neposudzujú spoločne. Zdroj z policajného prostredia, ktorý si neželá byť menovaný, mi to vysvetlil takto: „Paragraf 18 Trestného poriadku v bode jeden hovorí: ,O všetkých trestných činoch toho istého obvineného a proti všetkým obvineným, ktorých trestné činy spolu súvisia, sa môže vykonať spoločné konanie, ak to zrejme nebude brániť ukončeniu veci v primeranej lehote.’ Takže treba povedať, že aby sa mohli na polícii takto spájať prípady, musí byť osoba obvinená. Pred obvinením také spojenie nie je možné.“

Keďže tohtoročný prípad bol uzavretý ako priestupok, proti Vladimírovi Filipovi nebolo vznesené obvinenie. A tak je spravodlivosť príslovečne nahratá, veď sama nemá ambíciu všimnúť si, že toto trestné oznámenie nebolo ani zďaleka prvé.

Nasledujúce informácie stále pokladajme za čiastkové, bolo by totiž veľmi predčasné myslieť si, že už sa ozvali všetci, čo k tomu mali čo povedať.

Prípad Simony U.
je už spomínaný tohtoročný prípad, vďaka ktorému praskla celá bublina, ale nedoputoval ani na prokuratúru. K zaujímavým detailom patrí fakt, že ho vyšetrovala polícia v Poprade, lebo policajti v Levoči to odmietli s tým, že „sú zaujatí“. Prečo asi? Vari princíp „Spiš je náš“ narazil na svoje hranice?

O Simone som ešte v lete hovorila s nemenovanou bývalou chovankou, ktorá podľa vlastných slov patrila medzi priamych svedkov napadnutia. Simona si vraj z toho odniesla „hnusné krvavé oko“ a exriaditeľ zakázal zavolať lekársku pomoc. Preto sa do nemocnice dostala až po nejakom čase. Ďalej som sa dozvedela, že hneď po tomto napadnutí štyri dievčatá z Hrhova ušli a pobrali sa rovno na políciu podať na Filipa trestné oznámenie. Ich mená mám, výpovede však nie. Aj táto nemenovaná bývalá chovanka sa záhadne odparila v momente, keď sme jej výpoveď mali natočiť. Prečo asi? Mimochodom, zmienila sa, že má finančné problémy.

Prípad Patrície Surovej
ku mne dorazil pôvodne ako sťažnosť na nečinnosť Národného strediska pre ľudské práva. Poslal ju bezradný anonym s tým, že už stratil dôveru vo všetky štátne inštitúcie. Celé znenie listu pre vedúceho dnes už neexistujúceho Odboru práv dieťaťa SNSĽP Petra Guráňa nájdete tu. Hoci pre mňa bolo osobnou podmienkou poznať totožnosť anonyma, aby som sa tým začala podrobne zapodievať, skúsila som Petra Guráňa kontaktovať hneď v júni, pretože obsah listu je skutočne alarmujúci. Naháňala som ho však márne, na mail s otázkami nereagoval a na telefóne nikdy nebol – vraj je dlhodobo v Bruseli. Onedlho sa ukázalo, že má práve onakvejšiu robotu: rušiť hniezda záchrany. Od 1. 9. v SNSĽP nepracuje a jeho agendu vraj nikto nezdedil. Takže v tejto inštitúcii niet postavy, čo by odpovedala na moje naivné otázky: Kolko staznosti na Reedukacne centrum Spissky Hrhov prijalo Stredisko pre ludske prava celkovo? Coho konkretne sa staznosti tykali? Kolko osobnych kontrol ste uskutocnili pri presetrovani staznosti?

V piatok 16. 12. som sa opýtala sekretárky riaditeľa SNSĽP, ako je možné, že celý týždeň nedokážem chytiť nikoho relevantného na telefóne. Vravela, že je plno konferencií... To je fajn zistenie: my chodíme za súkromné peniaze do Hrhova zisťovať, čo sa tam deje, a oni chodia za štátne na plno konferencií. Treba však povedať, že Peter Guráň podľa zamestnancov naozaj Hrhov navštívil, ale pravdepodobne sa uspokojil s potemkinovskými ukážkami fungovania reedukačného centra, lebo vo výročných správach spadajúcich do tohto obdobia nenachádzam o Hrhove ani čiarku. Tieto správy si môžete spolu so zákonom č. 308/1993 Z. z. o zriadení SNSĽP zobrať na silvestrovský žúr pre prípad, že by bolo málo srandy; stredisko totiž má za úlohu plniť úlohy v oblasti ľudských práv... vrátane práv dieťaťa, monitorovať..., zabezpečovať právnu pomoc obetiam..., súdy, prokuratúra a iné štátne orgány sú povinné poskytnúť mu informácie, atď, atď. Presne tak: dr. Guráň mal možnosť pritlačiť policajtov, o ktorých sa anonym nazdal, že páchateľa kryli, mal možnosť pozbierať tzv. poškodených, mal možnosť nahliadať do spisu a zastupovať maloleté obete a ich práva. Zdá sa, že nič z toho neurobil, a tak ho zaraďujem medzi zodpovedných za „hnusné krvavé oko“.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Vráťme sa však k Patrícii. Povedzme, že rovnako ako je pre riaditeľa ľahké otĺkať niekoho právne takého slabého, ako sú jeho zverenci, takisto je teoreticky ľahké pre chovanky sťažovať sa a trebárs si fyzické útoky vymýšľať. Nezabúdajme však, že dospelý človek z personálu situáciu vyhodnotil ako natoľko vážnu, že sa listom obrátil na Stredisko pre ľudské práva. Prečo nie na políciu? Podľa toho, čo píše, princíp „Spiš je náš“ vtedy ešte na svoje hranice nenarazil.

Hoci pedagogickí zamestnanci nemajú právo mlátiť ani mladistvých delikventov, musím explicitne upozorniť, že Patrícia Surová delikvent nie je. Patrí do skupiny, ktorú už dávno označujem ako obete svojich rodičov a takisto milého systému, ktorý rodičom umožňuje strčiť dieťa do polepšovne a toto rozhodnutie nepodrobuje nijakej kontrole. Viacerí zamestnanci RC Spišský Hrhov ju označili za neobyčajne charakternú osobu a je vlastne príšerné zistiť, že naša krajina ju už štyri roky reedukuje tak, že jej účinne ukazuje, ako nemá žiadne práva.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Hovorili sme spolu o jej prípade starom tri roky, ako aj o fungovaní reedukačného centra. Keďže letné rozhovory s chovankami priniesli novinku, o ktorej som dovtedy netušila: rasistické správanie bývalého riaditeľa Filipa, okrem iného ma zaujímalo, či to podľa Patríciinho názoru nemohol byť dôvod, prečo jej venoval toľko pozornosti. Hodenú rukavicu neprijala. Exriaditeľ síce dokáže prísť s oslovením "špina, cigánska opica", ale povedala, že naozaj nevie, prečo sa zameral práve na ňu. Skrátený rozhovor si môžete prečítať tu.

Obrázok blogu

Polícia v Rimavskej Sobote mi k tomu zatiaľ nedokázala povedať nič, a tak si podľa jej pokynov dávam žiadosť o poskytnutie informácií. Možno krvopotne zistím niečo, čo mal Peter Guráň pred tromi rokmi naservírované ako na tácke, a prípad sa možno nemusel skončiť tak bezútešne - keďže dnes viem aj z vlastnej skúsenosti, že vo veci Vladimíra Filipa sa svedkovia strácajú priam zázračne.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Koľko môže byť spolu obetí?

To nezistíme asi nikdy. Existujú totiž ešte ďalšie náhodné indície, ktoré sa nikdy ani do žiadnej inštitúcie nedostali.

Dostala som napríklad takýto list. Keďže pisateľku dva roky starej sťažnosti som zatiaľ nenašla, jej meno zostane u mňa. Osud listu bol jednoduchý: dievča napísalo sťažnosť a poprosilo vychovávateľku, aby ju poslala. Vychovávateľka jej list po týždni dobroprajne vrátila, nech si to premyslí, a bolo po sťažnosti ako po psovi. Dospelá osoba konala v domnení, že chovanke pomôže. Prečo asi? Títo ľudia mali Vladimíra Filipa celé roky za lokálneho poloboha, úprimne verili, že je nepostihnuteľný, a tak jeho beztrestnosť paradoxne podporovali ďalej.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu

Občas sa ma niekto opýta, či nie sú v súvislosti s Filipom namieste aj podozrenia zo sexuálnych prečinov. O ničom takom neviem a predpokladám, že už by sa podobné podozrenie objavilo. Podľa môjho názoru je jeho násilnícke správanie asexuálneho rázu: nadužívať samotky tak, že je na ne poradovník, so smiechom ich nazývať "interhotel B" - spolu so svojimi prívržencami (a propos, ešte donedávna šlo o "rodinný podnik", kde pracovali až štyria členovia Filipovskej rodiny; dnes sú traja) - to všetko áno a je na to dosť svedkov. Že má tento človek dnes drzosť súdiť sa o právoplatnosť výpovede, je len vtipnou čerešničkou na torte. Má však právo na spravodlivý súd, a tak pripomínam, že toto isté právo má aj doposiaľ nezistený počet chovaniek Reedukačného centra Spišský Hrhov.

Nataša Holinová

Nataša Holinová

Bloger 
  • Počet článkov:  89
  •  | 
  • Páči sa:  3x

jazyčnica -e -níc ž. hovor. pletkárka pejor. jazyčnica, teraz aj na ešte lepšom blogu Zoznam autorových rubrík:  Ňa nebudete nasírat furtČlánky publikované indeJazykové oknovinyFotkyV dôchodku nad krémešmiPitominky furt

Prémioví blogeri

Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu